Ozve sa gong, zažnú sa reflektory a spoza karmínovej opony vystúpi sám principál. No len čo otvorí ústa, aby privítal obecenstvo, ktoré sa zhromaždilo v jeho cirkuse, z davu sa ozve detský plač: „Mne sa to vôbec nepáči!“ Prvá reakcia z hľadiska však našťastie bola úplne iná ako tie, čo nasledovali.
Pojem Teatro Tatro nie je pre človeka s aspoň akou-takou orientáciou v divadle neznámy. Všade, kam zavíta so svojím veľkým, pomaľovaným stanom, prinesie zároveň aj kopu rozruchu a kontroverznosti.
Tvorcovia sa inscenáciou Cirkus Charms konečne rozhodli vytvoriť niečo „rodinnejšie“ a do priestorov šapita tak konečne vpustiť i mladšie publikum. Inšpirácia románom od Daniila Charmsa, Cirkus Šardam, však nepotláča, ale naopak, akoby pokračuje v ruskom štýle, ktorý navodilo už dielo Majster a Margaréta. Druh humoru je rovnako vtipný, chytrý a s istou dávkou trpkosti. Avšak bez čarodejníckych sabatov.
Hlavný hrdina je človek, ktorý v ničom nevyniká. Nevie tancovať, žonglovať či čo i len stáť na rukách, ale napriek tomu túži vystupovať v cirkuse. Cirkusanti ho kvôli jeho odlišnosti odmietajú medzi seba prijať a snažia sa ho všemožnými, nemožnými spôsobmi zbaviť. Mladík je však neoblomný a nakoniec zhodou šťastných i menej radostných okolností dosiahne svoj vytúžený sen.
Jeho príbeh sa odohráva medzi jednotlivými vystúpeniami rôznych artistov, napríklad baleríny na lane, párik akrobatov či silného muža. Čoskoro však zisťujeme, že pod obrazom dokonalosti sa ukrýva iba obyčajná všednosť, a že mnohé ich špeciálne vlastnosti sú iba nafúknuté, ako to býva i v prípade mnohých naoko výnimočných ľudí v reálnom svete.
Živá hudba od Martina Geišberga a Dana Špinera dokonale dotvára atmosféru každého cirkusantského prejavu či komického intermezza s riaditeľom a chlapcom. Hudobníci i herci preciťujú každé dianie na scéne a s precíznosťou znázornia i ten najtichší zvuk, aby dosiahli perfektný efekt pre všetky zmysly detského a dospelého diváka.
Scéna, kostýmy i líčenie postáv evokujú absurdnú, grotesknú atmosféru, ktorú dotvárajú i rekvizity ako ozrutná ryba („tá žralok“), čo zožerie dva bicykle, ťavu i záchod. Počas predstavenia som si všimla, že na niektoré z detí tieto prvky pôsobili desivo. Väčšina sa ale aktívne zapájala a reagovala na dianie na pódiu (i mimo neho), čo pár dospelým prekážalo. Je to podľa mňa ale len znak toho, že ich inscenácia dokázala skutočne zaujať. Kompenzáciou pre starších v takom prípade môže byť vedomie, že isté časti tieto malé hyperaktívne bytosti nepochopia tak dobre ako oni.
Cirkus Charms bez zbytočných infantilností inteligentne pobaví, no predostrie i mnohé poučenia o akceptovaní inakosti či zdravej vytrvalosti dosiahnuť svoje ciele. Zároveň však upozorňuje na fakt, že i keď sa nám to nakoniec podarí, nemusí to byť vždy dokonalé alebo to správne práve pre nás.
Celá debata | RSS tejto debaty